„... čo sme dali Slovenskému národnému muzeu, dali sme národu slovenskému."

od 30. 10. 2018 do 14. 4. 2019

„... čo sme dali Slovenskému národnému muzeu, dali sme národu slovenskému."


V rámci významného jubilea 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea.

Výstava „... čo sme dali Slovenskému národnému muzeu, dali sme národu slovenskému." je tematicky rozdelená na historickú a „expozičnú" časť. Prvá sprostredkováva informácie o výstavbe budovy a jej materiálno-realizačného zabezpečenia. V druhej časti sme sa zamerali hlavné poslanie múzea – sprístupňovať kultúrne dedičstvo verejnosti. Z pôvodných expozícií prezentujeme tie inštalačné celky, ktoré v súčasných expozíciách chýbajú alebo sme pri nich zámerne zvolili nový spôsob inštalácie.

Veríme, že mnohé z informácií, ktoré v tomto kontexte predkladáme po prvýkrát, budú pre verejnosť zaujímavé a vhodným spôsobom dokreslia obraz dejín o Slovenskom národnom múzeu.

V roku 1893 bola v Turčianskom svätom Martine založená Muzeálna slovenská spoločnosť ako celonárodná vedecká a osvetová inštitúcia. Keď sa jej podarilo postaviť prvú účelovú budovu (1907 – 1908), naplnil sa aj ďalší z jej cieľov – uchovávať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo. Svoj význam obhájila aj v nových podmienkach po vzniku ČSR a v roku 1927 sa uchádzala o štátnu podporu pri výstavbe novej väčšej budovy. Desiate výročie ČSR si Spoločnosť uctila položením základného kameňa svojej druhej účelovej budovy. Výrazný podiel na jej aktivitách mal Ján Geryk, ktorý sa stal novým tajomníkom Spoločnosti a neskôr i správca múzea.

V rokoch 1928 – 1932 plne zamestnávali MSS úlohy spojené s výstavbou budovy. Jej projektantom bol Milan Michal Harminic a stavbu realizovala turčianska staviteľská firma Hlavaj-Palkovič-Uličný. Po ukončení stavby sa MSS zamerala na vnútorné zariadenie a ďalším krokom boli postupné inštalácie plánovaných expozícií.

Spoločnosť ponúkla pracovnú príležitosť mladým začínajúcim kurátorom, ktorí sa tak mohli podieľať na príprave stálych expozícií. Pracovali tu etnograf Rudolf Bednárik, archeológ Vojtech Budinský-Krička, archivárka Mária Opočenská-Jeršová či historička umenia Alžbeta Güntherová-Mayerová.

Expozície boli inštalované postupne v rokoch 1933 – 1938 a v rámci vlastivedného zamerania múzea zahŕňali Národnú galériu slovenskú, Archeologickú expozíciu, Numizmatickú expozíciu, Prírodovednú expozíciu, expozíciu Slovenskej národnej histórie a medzi poslednými Národopisnú expozíciu. Slávnostné sprístupnenie národopisnej expozície spolu s celou budovou sa konalo 9. – 10. júla 1938 počas jubilejných osláv 20. výročia založenia ČSR.

Bližšie informácie:
Mgr. Barbora Wágnerová,
barbora.pekarikova@snm.sk,
043/24 54 115, 0908 615 067