Poslanie a história múzea

Poslanie 

Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine (ďalej len SNM v Martine) je jednou z najväčších a najstarších organizačných zložiek Slovenského národného múzea. Už od svojho počiatku získavalo zbierky vlastivedného charakteru (historické, etnografické, numizmatické, umelecko-historické, prírodovedné, archívne a knižné) z celého Slovenska a zo zahraničia. Od roku 2004 tvorí SNM v Martine šesť múzeí a spolu spravuje takmer trištrvte milióna zbierkových predmetov (z toho viac ako pol milióna sú zbierkové predmety z oblasti prírodných vied v Múzeu Andreja Kmeťa). 

Hlavnou budovou SNM v Martine je Etnografické múzeum, ktoré sa špecializuje na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. V rámci svojich fondov uchováva viac ako stotisíc zbierkových predmetov z oblasti etnografie. 

K SNM v Martine patrí najväčšie múzeum v prírode (skanzen) na Slovensku Múzeum slovenskej dediny. Okrem tradičného staviteľstva prezentuje aj spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia. Na ploche 15,5 ha sústreďuje viac ako 150 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z regiónov severozápadného Slovenska.

Od roku 2004 je súčasťou SNM v Martine Múzeum Andreja Kmeťa, ktoré skúma a dokumentuje prírodu severozápadného Slovenska, predovšetkým v regiónoch Turca, Oravy, Kysúc a Liptova. Múzeum spravuje viac ako pol milióna zbierkových predmetov z oblasti prírodných vied a okolo desaťtisíc zbierkových predmetov dokumentujúcich históriu a kultúru Turca. 

Múzeum Martina Benku sídli v dome, v ktorom žil a pracoval Martin Benka. Autentické prostredie - pracovňa, ateliér a spálňa  – sa zachovalo podľa poslednej vôle umelca. 

Najmladšími múzeami SNM v Martine sú menšinové múzeá. V roku 1999 bolo sprístupnené Múzeum kultúry Čechov na Slovensku. Sídli v dome významných osobností – akademika Jiřího Horáka a Anny Horákovej-Gašparíkovej. Najmladším múzeom v Martine je Múzeum kultúry Rómov na Slovensku, ktoré sídli v areáli Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. 

História

Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine (ďalej SNM v Martine) patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky. Vznik, vývoj, činnosť a budovanie zbierkového fondu SNM v Martine sú úzko spojené s pôsobením významných osobností našich národných dejín konca 19. storočia – Andreja Kmeťa, Andreja Halašu, Jána Petrikovicha či Karola A. Medveckého. Predovšetkým zásluhou Andreja Kmeťa bola v apríli 1893 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej centrálnym a programovým cieľom bolo práve vytvorenie národného múzea.

Múzeum od svojho začiatku svojej existencie získavalo zbierky vlastivedného (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) aj prírodovedného charakteru z celého územia Slovenska. Rozsah zbierkového fondu, získaného predovšetkým darmi, uloženými v priestoroch múzea v Národnom dome, podmienil výstavbu prvej účelovej budovy múzea (1906 – 1907) podľa projektu M. M. Harminca, dnes národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1908 v nej boli sprístupnené prvé expozície.

Od roku 1927 pôsobil vo funkcii tajomníka Muzeálnej slovenkej spoločnosti a neskôr správcu múzea Ján Geryk, ktorého organizačné schopnosti v symbióze s rozmachom prvej československej republiky priniesli mimoriadny a všestranný rozvoj múzea. V roku 1933 bola verejnosti sprístupnená druhá účelová budova múzea, postavená opäť podľa projektu M. M. Harminca aj vďaka korunovej zbierke celého národa v rokoch 1928 – 1932. Architektonické riešenie budovy múzea v štýle funkcionalizmu, jej vnútorné vybavenie a najmä koncepčné poňatie a esteticky pôsobiaca inštalácia stálych expozícií (Národná galéria Slovenska, expozícia národopisná, historická, numizmatická, archeologická a prírodovedná) z rokov 1933 – 1938, ktoré sa rozprestierali na rozlohe 4620 m2 zaradilo národné múzeum medzi najmodernejšie a najväčšie európske múzeá tých čias. V roku 1941 bola sprístupnená expozícia venovaná Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. 

Do roku 1948 bolo SNM spolkovým múzeom Muzeálnej slovenskej spoločnosti, práve v tomto roku bolo poštátnené. V roku 1961 zákonom č. 109 Slovenskej národnej rady bolo administratívne zlúčené so Slovenským múzeom v Bratislave s profiláciou ako celoslovenské etnografické múzeum, špecializované na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej materiálnej a duchovnej kultúry na Slovensku. 

V súlade s uvedenou špecializáciou začalo múzeum od roku 1964 budovať celoslovenskú expozíciu ľudovej architektúry a bývania, dnes známu ako Múzeum slovenskej dediny. Toto zameranie koncepčne nenarušilo ani prevzatie správy umeleckej pozostalosti a nehnuteľného majetku Martina Benku (Múzeum Martina Benku) ani neskorší vznik Múzea Karola Plicku a potvrdzuje ho aj vznik pracovísk, dokumentujúcich dejiny a kultúru národnostných menšín, žijúcich na Slovensku (Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku). Poslednou zmenou (2004) je zlúčenie dvoch samostatných pracovísk národného múzea v Martine (SNM v Martine – Etnografické múzeum a SNM v Martine – Múzeum Andreja Kmeťa) do jedného organizačného útvaru pod názvom Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine (pre verejnosť: Slovenské národné múzeum v Martine).